Sánkovačka v Novej Lesnej

Sánkovačka v Novej Lesnej

Sánkovačka v Novej Lesnej Viac »

Obecné zastupiteľstvo 2018-2022

Obecné zastupiteľstvo 2018-2022

Začalo pracovať nové Obecné zastupiteľstvo. Starosta s poslancami zložili slávnostný sľub... Viac »

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky Viac »

Otvorenie Parku horských vodcov a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodcov a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodcov a záchranárov Viac »

Mapový portál našej obce

Mapový portál našej obce

Vážení občania, dávame Vám do pozornosti nový mapový portál našej obce. Tu môžete získať informácie o vlastníckych vzťahoch, vyhľadať listy vlastníctva, prípadne služby v obci. Viac »

 

Historický kaleidoskop

Nadmorská výška

  • 746 m n.m. stred obce
  • 730 – 853 m n.m. v intraviláne

Nová Lesná leží na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier na ľadovcovoriečnych kužeľoch a treťohorných uloženinách kotliny.
Členitý chotár tvoria ploché chrbty a zníženiny typu úvalín s pretekajúcimi vodnými tokmi.
Mierne kombinované svahy s hnedými lesnými a nivnými oglejenými pôdami majú močiarovú vegetáciu (vŕba, topoľ), inde sú ihličnaté lesy.
Časť chotára je súčasťou rezervácie TANAP.

Archeológia
Archeológovia dokázali, že územie kde dnes leží Nová Lesná bolo osídlené už v eneolite (neolite). Z tejto doby sa tu našli zvyšky keramiky a výrobky z bronzu, ktoré celkom iste majú súvislosť s nálezmi pri Veľkom Slavkove a Veľkej Lomnici. Prvé osídlenie pravdepodobne tvorili staré slovanské kmene usídľujúce sa v povodí rieky Poprad. Dokazuje to aj skutočnosť, že neskorší saskíkolonizátori prevzali pôvodné slovanské miestopisné a vodopisné názvy.
V prvej polovici 13. storočia sa územie pod Tatrami takmer vyľudnilo v dôsledku neľútostného tatárskeho plienenia. Po ňom, na pozvanie uhorského kráľa Belu IV., osídlili väčšinu východne ležiacich obcí nemeckí Sasi. Tak to bolo aj v prípade Novej Lesnej.
Sídlisko s kanelovanou keramikou, hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej.

Stručné dejiny
Osadu založili Berzeviczyovci v 13. storočí. V 16. storočí patrila hradnému panstvu Spiš. Koncom 18. storočia Berzeviczyovcom a Horváth-Stanczitsovcom. Prvá písomná zmienka obce Nová Lesná prináleží k roku 1315, kde sa dozvedáme o metácii „SILVESTRIS VILLE“ (Novej Lesnej) spišskosobotským mešťanom Gerlachom. Jej hranice viedli od Veľkého Slavkova až k „VILLAM MENHARDI“ (Starej Lesnej)*. Podľa Jána Podoláka na majetku šľachticov z Brezovice a šľachtického rodu z Markušoviec (ktorý sa dostáva na toto územie už začiatkom 15. storočia jednak rodinnými zväzkami so šľachticmi z Brezovice a Hrhova, ale aj kúpou častí ich majetkov) vznikajú ďalšie dediny, listinne doložené, medzi nimi aj „FALŠTIN“ v roku 1471 pod listinným názvom „FELSEWEWRDENFALVA“, ktorú treba stotožniť s Novou Lesnou*. Nepochybne je doložený vznik obce na berzeviczyovskom majetku, pričom veľká časť obce patrila rodine Berzeviczzovcov až do zrušenia poddanstva. Samotný vznik obce niekedy v polovici 13. storočia dokazuje aj ranogotický rímsko-katolícky kostol.

Staré názvy obce

  • 1315 – Villa Menhardi
  • 1318 – Menartwaltorph
  • 1405 – Erdeufalwa alias Menardwaldorf
  • 1469 – Felsewerdewfalwa
  • 1773 – Uj-Leszna, Neü-Waldorff
  • 1786 – Uj-Leszna, Neü-Waldorf
  • 1808 – Új-Leszna, Neü-Walddorf, Nowá Lesna
  • 1863 – 1888 – Újleszna
  • 1892 – 1913 – Alsóerdöfalva
  • 1920 – Nová Lesná
  • 1927 -1948 – Nová Lesná, Neu-Walddorf
  • 1948 – Nová Lesná

Za I. ČSR sa obyvatelia okrem tradičných zamestnaní venovali aj práci v tatranských podnikoch cestovného ruchu. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Poprade, Matejovciach a v podnikoch vo Vysokých Tatrách.

Roľnícke družstvo
JRD založené v roku 1950 prešlo v roku 1964 k ŠM Poprad. Obyvatelia obce pestovali ľan, ktorý sa potom spracovával v Poprade. Okrem toho, v súlade s povolením panovníka vyrábali modrotlač. Žili typickým sedliackym životom a venovali sa zvyčajným remeslám – povozníctvom, poľovníctvom a podomovým obchodom.

Počet obyvateľov po rokoch

Materiál poskytol Obecný úrad

kalendárny rok počet obyvateľov počet domov
1787 402 66
1828 546 76
1869 505
1800 509
1890 554
1900 429
1910 452
1921 755
1930 1159
1940 1178
1948 471
1961 579
1970 663
kalendárny rok počet obyvateľov počet domov
1992 1127
1993 1027
1994 1111
1995 1292
1996 1341
1997 1337
1998 1364
1999 1373
2000 1400
2001 1454
2002 1489
2003 1491
2004 1494