Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov Viac »

Novolesnianske kultúrne leto 2017

Novolesnianske kultúrne leto 2017

Aj v tomto roku pripravujú zástupcovia našej obce s množstvom dobrovoľníkov a nadšencov pestrú paletu akcií počas Novolesnianskeho kultúrneho leta v obci Nová Lesná. Tu je nasledovný zoznam akcií s časovým harmonogramom... Viac »

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Kiska.

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Kiska.

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Andrej Kiska. Viac »

Mapový portál našej obce

Mapový portál našej obce

Vážení občania, dávame Vám do pozornosti nový mapový portál našej obce. Tu môžete získať informácie o vlastníckych vzťahoch, vyhľadať listy vlastníctva, prípadne služby v obci. Viac »

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky Viac »

 

História našej obce

Nová Lesná je neveľká, ale známa podtatranská obec s históriou zahŕňajúcou niekoľko storočí. Leží v údolí Novolesnianskeho potoka na úpätí Slavkovského štítu. Mohutné štíty Vysokých Tatier od nepamäti tvorili prirodzenú hranicu a „pri sťahovaní národov zastavovali prúdy sťahovalcov – Rimanov, Keltov, Gótov, Hunov, Slovanov“, ako píše svedok minulých dôb o kraji, kde dnes leží Nová Lesná. Do obecnej kroniky zapísal i tieto riadky: „Pred dávnymi časmi vyzeral náš Spiš celkom ináč ako dnes. Husté lesy tiahli sa až do dolín, ktoré ľudské nohy neprekročili. V tých hustých lesoch boli výborné pašienky pre divú zver. Do toho kraja prišli aj prví uhorskí králi s radosťou poľovať, lebo našli hojnú korisť.“

Z historických prameňov sa dozvedáme, že Novú Lesnú založili v 13. storočí Berzeviczyovci pod názvom Villa Menhardi. Ale ľudia na jej území žili už oveľa skôr. Archeologické vykopávky potvrdili, že chotár Novej Lesnej bol osídlený už v eneolite. Na viacerých miestach sa našli zvyšky keramiky, z neskoršieho obdobia i výrobky z bronzu.

Na neďalekej vyvýšenine Burich boli objavené zvyšky keltského hradiska, ktoré je dôkazom na vtedajšiu dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej techniky. K veľmi vzácnym pamiatkam, ktoré sa našli v zuhoľnatených zvyškoch tohto zrejme východogermánskymi Vandalmi zničeného hradiska, patrí keltská minca typu Aténa Alkis, ktorej tvorcom bol severotaliansky kmeň Bójov.

V stredoveku bol i celý Spiš ohrozovaný strach a hrôzu vzbudzujúcimi Mongolmi. 11. apríla 1241 na rieke Slaná porazil tatársky dobyvateľ Batuchán uhorského kráľa Bela IV. Spiš bol vyplienený a vyľudnený. Belo IV. preto povolal na územie dnešného Slovenska Nemcov, aby zaľudnili tento kraj. Tak prichádzajú i na Spiš nemeckí kolonizátori – Sasi. Novolesniansky kronikár o týchto časoch zaznamenal: „V 12. storočí začína sa kultúrna práca tejto čiastky, keď usadzovanie Nemcov sa započalo. Oni začali vyrubovať lesy a zrobili z nich ornú pôdu. V úpätí lesov stavali domčeky z dreva, z nich nastali malé osady. Vôkol tých osád tiahli sa na všetky strany polia, lúky, pašienky. Po dlhej a ťažkej práci dostal tento kraj kultúrny tvár. Prisťahovalci sami prichádzali z Fladier, pobrežného pásma Belgie a tiahli potom tiež južne, až do Sedmohradska.

Novolesnianski Nemci tiež patrili medzi nich, ale to, kedy prišli do Novej Lesnej a kedy založili túto osadu, je úplne neznáme. Nebola dakedy – a teraz je. Vyrástla nepozorovane ako hríby v lese alebo mravenisko pod košatým dubom. Nikomu neprišlo na rozum zaznamenať ani riadku o nej. Nežili tu význační ľudia, neodohrávali sa u nás dôležité udalosti. Býval tu len stály boj o chlieb, stály zápas s lesmi, aby ustúpili ornej pôde, a s kameňmi, ktoré vyvrátil pluh zo zeme. Dávnejšie často nastal chlapský boj proti medveďom, vlkom, ostrovidom, diviakom a iným nebezpečným šelmám, ktoré boli tu v hojnom počte zastúpené. A keď zver zvíťazila, celá dedina oplakávala obeť boja.“

Iný zdroj obecnej kroniky tvrdí, že Novú Lesnú založili traja bohatí Nemci zo Starej Lesnej, ktorí si tu v 13. storočí postavili domy. Za týmito prvými priekopníkmi prišli ďalší, aby im slúžili, a tak vznikla dedina.

Podľa kroniky pochádzajú prvé presvedčivé údaje o obci až z čias Luthera: „Len od doby reformácie máme spoľahlivé údaje, lebo vtedy obidve strany si chceli získať čím viac veriacich a všimli si, že i v Novej Lesnej žijú ľudia.“

Obyvateľstvo Novej Lesnej sa v minulosti živilo pestovaním ľanu, povozníctvom, poľovníctvom, podomovým obchodom. Žili tu Slováci, Nemci, Maďari, neskôr i Cigáni. Názov tejto obce sa v priebehu času menil. Podľa zakladateľov sa latinsky nazývala Villa Menhardi, Nemci ju volali Menatwatorph, Manardwaldorf a Neuwalddorf, Maďari Erdeufalwa, Felsöwerdewfalwa, Slováci Nowa Lesná.

Záľubou i možnosťou zárobku mnohých Novolesňanov bolo horolezectvo a horské vodcovstvo. Najznámejším horským vodcom bol spišský Nemec, učiteľ Ján Still (1805-1890), ktorý prvýkrát vystúpil na Gerlachovský štít už v roku 1834 a od roku 1872 vodieval na Gerlach aj turistov. V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci na budove obecného úradu odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa každoročne koncom júla konajú dnes už veľmi známe preteky v behu do kopca na trati Nová Lesná – Hrebienok. Okrem Jána Stilla možno spomenúť i iných „starých horských vodcov“, akými boli Martin Spitzkopf Urban a Ján Počúvaj.

© Mgr. Iveta Kontríková, PhD.