Ján (Johann) Still

2. august 2004 | autor: | zobrazen├ę: 1 579x | rubrika: Osobnosti obce | Vytla─Źi┼ą ─Źl├ínok Vytla─Źi┼ą ─Źl├ínok

*26.01.1805 – +23.01.1890
Novolesniansky u─Źite─ż, po─żovn├şk na kamz├şky, vyh─żad├ívan├Ż horsk├Ż vodca, ─Źast├Ż sprievodca turistov na Gerlachovsk├Ż ┼ít├şt – J├ín Still (─Ź├ştaj ┼átyl) – poch├ídzal z ro─żn├şckej rodiny. Chodil do ─żudovej ┼íkoly a popri tom u┼ż v detskom veku pom├íhal rodi─Źom pri ro─żn├şckych pr├ícach. Ur─Źite to bol ┼íikovn├Ż, bystr├Ż a usilovn├Ż chlapec, preto┼że ─Ćal┼íie vzdelanie sa mu podarilo z├şska┼ą samo┼ít├║diom. V ─Źase jeho mladosti existovalo toti┼ż len m├ílo vzdel├ívac├şch ├║stavov pre u─Źite─żov; jedin├Ż na Spi┼íi, a vlastne i na Slovensku a v Uhorsku fungoval od roku 1819 v Spi┼ískej Kapitule.

Jeho brat Pavol Still (1816-1886) bol katol├şckym far├írom a p├┤sobil v Ru┼żomberku, Ke┼żmarku, Levo─Źi a vo Vy┼ín├Żch Repa┼íoch. V Levo─Źi sa zasl├║┼żil o zve─żadenie sv├Ątyne na Mari├ínskej hore.

J├ín Still sa 18. novembra 1826 o┼żenil s M├íriou Gellhofovou, rod├í─Źkou z Ve─żkej. Z ich man┼żelstva sa narodili ┼ítyri deti. Syn J├ín Still ml. (1828-1873) p├┤sobil na viacer├Żch miestach ako kapl├ín a od roku 1861 ako katol├şcky far├ír v Lendaku, kde vo veku 45 rokov pod─żahol epid├ęmii cholery. Dc├ęry M├íria Ter├ęzia (*1833) a Karol├şna (*1840) sa nevydali, pom├íhali ako gazdin├ę v Spi┼ískej Kapitule. Juliana Am├ília (*1837) ako jedin├í zo Stillov├Żch potomkov zabezpe─Źila pokra─Źovanie rodu. Vydala za u─Źite─ża Gellhofa, neskor┼íieho riadite─ża ┼íkoly vo Ve─żkom Slavkove.

J├ín Still nast├║pil v roku 1828 na svoje prv├ę u─Źite─żsk├ę miesto v ke┼żmarskej ┼íkole. Od roku 1832 u─Źil na katol├şckej ┼íkole v Novej Lesnej. Stillovci boli spi┼ísk├ş Nemci, a J├ín (t.j. Johann) Still teda ovl├ídal nem─Źinu, ale samozrejme i sloven─Źinu a ma─Ćar─Źinu. U─Źil v nemeckej ┼íkole, preto┼że Nov├í Lesn├í bola v 19. storo─Ź├ş os├şdlen├í preva┼żne spi┼ísk├Żmi Nemcami.

U─Źite─żsk├ę miesta boli v┼íak v tom ─Źase ve─żmi slabo platen├ę. Still, hoci p├┤sobil ako u─Źite─ż takmer 60 rokov, dost├íval plat, ktor├Ż sa podobal sk├┤r almu┼żne. ─îinil 30 zlat├Żch v hotovosti plus nejak├ę natur├ílie. Aby mohol u┼żivi┼ą svoju p├Ą┼ą─Źlenn├║ rodinu, musel podobne ako in├ş u─Źitelia h─żada┼ą ─Ćal┼íie mo┼żnosti pr├şjmu. Intenz├şvne sa venoval po─żnohospod├írskym pr├ícam, pri ktor├Żch mu bola dobrou pomocn├ş─Źkou man┼żelka. Tatransk├í fl├│ra mu poskytovala ve─żmi dobr├ę mo┼żnosti chovu v─Źiel. Mal r├íd i hudbu a bol ─Źlenom popul├írnej skupiny Lock, ktor├í hr├ívala pri rozli─Źn├Żch sl├ívnostn├Żch pr├şle┼żitostiach, na svadb├ích, b├íloch, ale i na pohreboch v ┼íirokom okol├ş. K ved─żaj┼í├şm zdrojom pr├şjmu Stilla patrilo i horsk├ę vodcovstvo.

Vysok├ę Tatry poznal ve─żmi dobre, a tak si ho turisti radi vyberali ako horsk├ęho vodcu. Vedeli, ┼że sa na┼łho m├┤┼żu spo─żahn├║┼ą. D├┤le┼żit├Ż bol i fakt, ┼że ovl├ídal jazyky a mohol sprev├ídza┼ą i nemecky a ma─Ćarsky hovoriacich turistov.

V├Żstupy na Lomnick├Ż ┼ít├şt a na Gerlach neprebiehali v┼żdy hladko. V├Żlet sa zv├Ą─Ź┼ía za─Źal za pekn├ęho po─Źasia, ale, ako to u┼ż v hor├ích b├Żva, sotva vy┼íla spolo─Źnos┼ą vy┼í┼íie, obloha sa zatiahla a b├║rkov├ę mraky neve┼ítili ni─Ź dobr├ę. Blesky a hromy pret├şnali oblohu, turistov bi─Źoval d├í┼ż─Ć. I v takejto nepohode si Still dok├ízal zachova┼ą chladn├║ hlavu a zavtipkova┼ą, hoci jeho klienti mali ─Źasto strach: ÔÇ×P├ín sprievodca, udrela na┼ía posledn├í hodina.ÔÇť Still na to: ÔÇ×Na┼ía posledn├í hodina je e┼íte ─Ćaleko. Toto je len mal├í sk├║┼íka, aby si panstvo lep┼íie zapam├Ątalo t├║to partiu. Ja som tu u┼ż toho presk├íkal ve─ża, a bez nehody. T├í tro┼íka b├║rky ─Źloveka len zocel├ş.ÔÇť

J├ín Still miloval Vysok├ę Tatry a je pova┼żovan├Ż i za prv├ęho pokorite─ża najvy┼í┼íieho tatransk├ęho ┼ít├ştu Gerlachu, kedysi naz├Żvan├ęho ┼át├şt Franti┼íka Jozefa (2655 m n.m.).

Gerlach v┼íak v 18. storo─Ź├ş a v prvej polovici 19. storo─Źia nevn├şmali vtedaj┼í├ş b├ídatelia ako najvy┼í┼í├ş ┼ít├şt Vysok├Żch Tatier. Ako uv├ídza tatransk├Ż historik Ivan Bohu┼í st., merania v├Ż┼íky ┼ít├ştov maj├║ za─Źiatok roku 1763, ke─Ć viedensk├Ż dvor nariadil tzv. jozef├şnske mapovanie, ─Źi┼że kartografick├ę spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskuto─Ź┼łovali ich vtedy vojensk├ş mera─Źi pod veden├şm Waldaufa a Fleischera, ale ich v├Żsledky neboli publikovan├ę. Bratislavsk├Ż historik a geograf zrejme na z├íklade ich meran├ş v roku 1780 v diele Geographie des K├Ânigreichs Ungarn uviedol, ┼że najvy┼í┼í├şm ┼ít├ştom cel├Żch Tatier je Kriv├í┼ł. K tak├ęmu ist├ęmu z├íveru dospel v roku 1788 i bratislavsk├Ż mineral├│g J├ín Fichtel, ktor├Ż v├Ż┼íku Kriv├í┼ła odhadol na 3800 m n.m. Anglick├Ż cestovate─ż Robert Townson pova┼żoval za najvy┼í┼í├ş ┼ít├şt Tatier Lomnick├Ż ┼ít├şt. Ani vedci v 19. storo─Ź├ş, medzi nimi i zn├ímy ┼ív├ędsky botanik G├Âran Wahlenberg, neur─Źili v├Ż┼íku tatransk├Żch vrcholov spr├ívne. Ako najvy┼í┼í├ş uv├ídzali Lomnick├Ż alebo ─Żadov├Ż ┼ít├şt. Gerlach svojou v├Ż┼íkou figuroval a┼ż na ┼ítvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatransk├Żch ┼ít├ştov ─Żudov├şt Greiner, riadite─ż jel┼íavskej Lesnej spr├ívy koburgovsk├ęho ve─żkostatku. A┼ż on spr├ívne zistil, ┼że najvy┼í┼í├şm ┼ít├ştom Tatier je Gerlach. Verejnos┼ą v┼íak Greinerovu pravdu vtedy neprijala, pre ┼łu boli e┼íte dlho najvy┼í┼í├şmi ┼ít├ştmi Lomnick├Ż, ─Żadov├Ż ┼ít├şt a Kriv├í┼ł. Napokon bolo prvenstvo Gerlachovsk├ęho ┼ít├ştu prijat├ę a uznan├ę a┼ż v 70. rokoch 19. storo─Źia.

J├ín Still za─Źal do h├┤r ur─Źite chodieva┼ą ako mlad├Ż ─Źlovek. Do Novej Lesnej pri┼íiel v roku 1832, mal vtedy 27 rokov. Viacer├ş autori uv├ídzaj├║, ┼że na Gerlachovsk├Ż ┼ít├şt vyst├║pil u┼ż v roku 1834 a pova┼żuj├║ ho za prv├ęho zn├ímeho ─Źloveka, ktor├Ż st├íl na jeho vrchole. Na tejto t├║re sa z├║─Źastnil spolu so svoj├şm ┼ívagrom Gellhofom, stavite─żom z Ve─żkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlyn├írom z Novej Lesnej, a s dvoma ─Ćal┼í├şmi nezn├ímymi lovcami kamz├şkov. V roku 1834 v┼íak e┼íte neexistoval nijak├Ż spolok, ktor├Ż by evidoval horsk├ę v├Żstupy, a na Spi┼íi vtedy ani nevych├ídzali periodik├í, ktor├ę by t├║to udalos┼ą zdokumentovali. Podobn├ę aktivity vznikli a┼ż o nieko─żko desiatok rokov nesk├┤r a priamo s├║viseli s rozvojom tatransk├Żch os├íd.

V roku 1871 bola dokon─Źen├í v├Żstavba podtatransk├ęho ├║seku ko┼íicko-bohum├şnskej ┼żeleznice a Poprad sa stal br├ínou do Tatier. Dovtedy bol v├Żchodiskom “tatierchtiv├Żch” turistov Ke┼żmarok. Ako uv├ídza I. Bohu┼í st., v 70. rokoch 19. storo─Źia sa ve─żmi zintez├şvnil kontakt Tatier so svetom. Vlakom prich├ídzali hostia, v bl├şzkosti Star├ęho Smokovca vyr├ístol Nov├Ż Smokovec a postupne vzikali ─Ćal┼íie osady od ┼átrbsk├ęho Plesa a┼ż po Tatransk├║ Kotlinu. Turisti po┼żadovali slu┼żby na ├║rovni, obyvate─żstvo podtatransk├Żch ded├şn h─żadalo mo┼żnosti z├írobku, okrem in├ęho i ako sprievodcovia turistov. Horsk├Żch vodcov bolo potrebn├ę zjednoti┼ą, da┼ą im patri─Źn├Ż v├Żstroj, evidova┼ą ich slu┼żby. A tak vznikla a zrealizovala sa my┼ílienka turistick├ęho spolku, ktor├ęho cie─żom bolo turistick├ę spr├şstupnenie a propag├ícia Karp├ít a hlavne ich centr├ílnej ─Źasti, to jest Vysok├Żch Tatier. Prostriedkom k tomu boli spolo─Źn├ę stretnutia, sch├┤dze, vedeck├ę konferencie, vyd├ívanie turistickej a odbornej tla─Źe, zlep┼íenie dopravn├Żch pomerov, v├Żstavba ciest, turistick├Żch chodn├şkov a ch├ít, starostlivos┼ą o orienta─Źn├ę pom├┤cky, organiz├ícia a v├Żcvik horsk├Żch vodcov.

V tom ─Źase sa i Still stal registrovan├Żm horsk├Żm vodcom. A hoci bol u┼ż vo vy┼í┼íom veku, na─Ćalej sa venoval sprievodcovstvu. Vodieval najm├Ą na Lomnick├Ż ┼ít├şt a na Gerlach. Ako uv├ídza I. Bohu┼í st., dolo┼żen├ę s├║ napr├şklad jeho nasledovn├ę v├Żstupy na Gerlachovsk├Ż ┼ít├şt:

  • 1872 – sprev├ídzanie prusk├ęho vysoko┼íkol├íka Franti┼íka Holsta
  • 1872 – v├Żstup so zn├ímym horolezcom M├│ricom D├ęchym, ktor├Ż liezol i v Himal├íjach
  • 1874 – sprev├ídzanie docenta Teodora Steinberga a Huga Elsnera

Still v t├Żchto rokoch nielen s├ím vodieval, ale sta─Źil sa e┼íte postara┼ą i o nastupuj├║cu gener├íciu horsk├Żch vodcov. Za sprievodcov na najvy┼í┼í├ş tatransk├Ż kon─Źiar vycvi─Źil i ─Ćal┼í├şch Novoles┼łanov – Samuela Horvaya a Martina Spitzkopfa. Ako sedemdesiatjedenro─Źn├Ż vykonal na vtedaj┼íie ─Źasy odv├í┼żny a ch├Żrny prvov├Żstup na Prostredn├Ż hrot spolu s bansko┼ítiavnick├Żm lek├írom T├ęrym a riadite─żom Star├ęho Smokovca Schwarzom. Na Lomnick├Ż ┼ít├şt vyst├║pil Still ako sprievodca turistov dev├Ą┼ądesiatdev├Ą┼ąkr├ít!

Za jeho z├ísluhy v oblasti ┼íkolstva a za vynikaj├║ce v├Żsledky v ostatn├Żch oblastiach, ktor├Żm sa venoval, teda aj za horsk├ę vodcovstvo vo Vysok├Żch Tatr├ích, bol ocenen├Ż aj z najvy┼í┼í├şch miest. Pri pr├şle┼żitosti osl├ív jeho p├Ą┼ądesiatro─Źn├ęho p├┤sobenia v u─Źite─żsk├Żch slu┼żb├ích mu v roku 1882 rak├║sko-uhorsk├Ż cis├ír Franti┼íek Jozef I. udelil Strieborn├Ż kr├ş┼ż za celo┼żivotn├ę z├ísluhy.

Zomrel vo veku 85 rokov v Novej Lesnej. Na poslednej ceste ho pri┼íli ako zn├ímu osobnos┼ą odprevadi┼ą okrem bl├şzkych pr├şbuzn├Żch i v┼íetci obyvatelia dediny, mnoh├ş u─Źitelia, katol├şcki i evanjelick├ş k┼łazi z bli┼ż┼íieho i ─Ćal┼íieho okolia a mnoho in├Żch zn├ímych ─żud├ş podtatransk├ęho kraja, p├ş┼íe sa v dobov├Żch periodik├ích.

Pochovali ho na ─Źestnom mieste, v prostriedku novolesnianskeho cintor├şna pri hlavnom kr├ş┼żi, kde dodnes odpo─Ź├şva spolu so svojou man┼żelkou.

V roku 1995 bola J├ínovi Stillovi pri pr├şle┼żitosti 680. v├Żro─Źia prvej p├şsomnej zmienky o obci, odhalen├í pam├Ątn├í doska a na jeho po─Źes┼ą sa po─Źn├║c t├Żmto rokom ka┼żdoro─Źne kon├í Memori├íl J├ína Stilla.

(Spracovan├ę pod─ża arch├şvnych dokumentov a literat├║ry o Vysok├Żch Tatr├ích)
Mgr.Iveta Kontr├şkov├í, PhD.

Tags:



Hlasujte proti tomuto ─Źl├ínkuHlasujte za tento ─Źl├ínok (Zatia─ż ┼żiadne hodnotenie)
Loading...Loading...

Komentovanie ─Źl├ínku nie je mo┼żn├ę.

Stravovanie

Stravovanie pre d├┤chodcov. Na tomto mieste si m├┤┼żete prevzia┼ą aktu├ílny jed├ílny l├şstok tak ako n├ím bol doru─Źen├Ż od poskytovate─ża stravovania. Jed├ílny l├şstok na 35. t├Ż┼żde┼ł 25. 8.-29. 8. 2014

Anketa

Do ktorej skupiny sa svojim vekom zarad├şte?

Zobrazi┼ą v├Żsledky

Loading ... Loading ...

Poruchy 24 hod

poruchov├ę telef├│nne ─Ź├şsla VSE - 0800 123 332 SPP - 0850 111 727 PVPS - 052 7873 117 SOS - 112 v tiesni

Organizácie

Partneri obce

reklama Podtatransk├ę noviny 170x60

Mediálny partner obce