Ján (Johann) Still

2. august 2004 | autor: | zobrazené: 1 901x | rubrika: Osobnosti obce | Vytlačiť článok Vytlačiť článok

*26.01.1805 – +23.01.1890
Novolesniansky učiteľ, poľovník na kamzíky, vyhľadávaný horský vodca, častý sprievodca turistov na Gerlachovský štít – Ján Still (čítaj Štyl) – pochádzal z roľníckej rodiny. Chodil do ľudovej školy a popri tom už v detskom veku pomáhal rodičom pri roľníckych prácach. Určite to bol šikovný, bystrý a usilovný chlapec, pretože ďalšie vzdelanie sa mu podarilo získať samoštúdiom. V čase jeho mladosti existovalo totiž len málo vzdelávacích ústavov pre učiteľov; jediný na Spiši, a vlastne i na Slovensku a v Uhorsku fungoval od roku 1819 v Spišskej Kapitule.

Jeho brat Pavol Still (1816-1886) bol katolíckym farárom a pôsobil v Ružomberku, Kežmarku, Levoči a vo Vyšných Repašoch. V Levoči sa zaslúžil o zveľadenie svätyne na Mariánskej hore.

Ján Still sa 18. novembra 1826 oženil s Máriou Gellhofovou, rodáčkou z Veľkej. Z ich manželstva sa narodili štyri deti. Syn Ján Still ml. (1828-1873) pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a od roku 1861 ako katolícky farár v Lendaku, kde vo veku 45 rokov podľahol epidémii cholery. Dcéry Mária Terézia (*1833) a Karolína (*1840) sa nevydali, pomáhali ako gazdiné v Spišskej Kapitule. Juliana Amália (*1837) ako jediná zo Stillových potomkov zabezpečila pokračovanie rodu. Vydala za učiteľa Gellhofa, neskoršieho riaditeľa školy vo Veľkom Slavkove.

Ján Still nastúpil v roku 1828 na svoje prvé učiteľské miesto v kežmarskej škole. Od roku 1832 učil na katolíckej škole v Novej Lesnej. Stillovci boli spišskí Nemci, a Ján (t.j. Johann) Still teda ovládal nemčinu, ale samozrejme i slovenčinu a maďarčinu. Učil v nemeckej škole, pretože Nová Lesná bola v 19. storočí osídlená prevažne spišskými Nemcami.

Učiteľské miesta boli však v tom čase veľmi slabo platené. Still, hoci pôsobil ako učiteľ takmer 60 rokov, dostával plat, ktorý sa podobal skôr almužne. Činil 30 zlatých v hotovosti plus nejaké naturálie. Aby mohol uživiť svoju päťčlennú rodinu, musel podobne ako iní učitelia hľadať ďalšie možnosti príjmu. Intenzívne sa venoval poľnohospodárskym prácam, pri ktorých mu bola dobrou pomocníčkou manželka. Tatranská flóra mu poskytovala veľmi dobré možnosti chovu včiel. Mal rád i hudbu a bol členom populárnej skupiny Lock, ktorá hrávala pri rozličných slávnostných príležitostiach, na svadbách, báloch, ale i na pohreboch v širokom okolí. K vedľajším zdrojom príjmu Stilla patrilo i horské vodcovstvo.

Vysoké Tatry poznal veľmi dobre, a tak si ho turisti radi vyberali ako horského vodcu. Vedeli, že sa naňho môžu spoľahnúť. Dôležitý bol i fakt, že ovládal jazyky a mohol sprevádzať i nemecky a maďarsky hovoriacich turistov.

Výstupy na Lomnický štít a na Gerlach neprebiehali vždy hladko. Výlet sa zväčša začal za pekného počasia, ale, ako to už v horách býva, sotva vyšla spoločnosť vyššie, obloha sa zatiahla a búrkové mraky neveštili nič dobré. Blesky a hromy pretínali oblohu, turistov bičoval dážď. I v takejto nepohode si Still dokázal zachovať chladnú hlavu a zavtipkovať, hoci jeho klienti mali často strach: „Pán sprievodca, udrela naša posledná hodina.“ Still na to: „Naša posledná hodina je ešte ďaleko. Toto je len malá skúška, aby si panstvo lepšie zapamätalo túto partiu. Ja som tu už toho preskákal veľa, a bez nehody. Tá troška búrky človeka len zocelí.“

Ján Still miloval Vysoké Tatry a je považovaný i za prvého pokoriteľa najvyššieho tatranského štítu Gerlachu, kedysi nazývaného Štít Františka Jozefa (2655 m n.m.).

Gerlach však v 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia nevnímali vtedajší bádatelia ako najvyšší štít Vysokých Tatier. Ako uvádza tatranský historik Ivan Bohuš st., merania výšky štítov majú začiatok roku 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Bratislavský historik a geograf zrejme na základe ich meraní v roku 1780 v diele Geographie des Königreichs Ungarn uviedol, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3800 m n.m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu pravdu vtedy neprijala, pre ňu boli ešte dlho najvyššími štítmi Lomnický, Ľadový štít a Kriváň. Napokon bolo prvenstvo Gerlachovského štítu prijaté a uznané až v 70. rokoch 19. storočia.

Ján Still začal do hôr určite chodievať ako mladý človek. Do Novej Lesnej prišiel v roku 1832, mal vtedy 27 rokov. Viacerí autori uvádzajú, že na Gerlachovský štít vystúpil už v roku 1834 a považujú ho za prvého známeho človeka, ktorý stál na jeho vrchole. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. V roku 1834 však ešte neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy, a na Spiši vtedy ani nevychádzali periodiká, ktoré by túto udalosť zdokumentovali. Podobné aktivity vznikli až o niekoľko desiatok rokov neskôr a priamo súviseli s rozvojom tatranských osád.

V roku 1871 bola dokončená výstavba podtatranského úseku košicko-bohumínskej železnice a Poprad sa stal bránou do Tatier. Dovtedy bol východiskom “tatierchtivých” turistov Kežmarok. Ako uvádza I. Bohuš st., v 70. rokoch 19. storočia sa veľmi zintezívnil kontakt Tatier so svetom. Vlakom prichádzali hostia, v blízkosti Starého Smokovca vyrástol Nový Smokovec a postupne vzikali ďalšie osady od Štrbského Plesa až po Tatranskú Kotlinu. Turisti požadovali služby na úrovni, obyvateľstvo podtatranských dedín hľadalo možnosti zárobku, okrem iného i ako sprievodcovia turistov. Horských vodcov bolo potrebné zjednotiť, dať im patričný výstroj, evidovať ich služby. A tak vznikla a zrealizovala sa myšlienka turistického spolku, ktorého cieľom bolo turistické sprístupnenie a propagácia Karpát a hlavne ich centrálnej časti, to jest Vysokých Tatier. Prostriedkom k tomu boli spoločné stretnutia, schôdze, vedecké konferencie, vydávanie turistickej a odbornej tlače, zlepšenie dopravných pomerov, výstavba ciest, turistických chodníkov a chát, starostlivosť o orientačné pomôcky, organizácia a výcvik horských vodcov.

V tom čase sa i Still stal registrovaným horským vodcom. A hoci bol už vo vyššom veku, naďalej sa venoval sprievodcovstvu. Vodieval najmä na Lomnický štít a na Gerlach. Ako uvádza I. Bohuš st., doložené sú napríklad jeho nasledovné výstupy na Gerlachovský štít:

  • 1872 – sprevádzanie pruského vysokoškoláka Františka Holsta
  • 1872 – výstup so známym horolezcom Móricom Déchym, ktorý liezol i v Himalájach
  • 1874 – sprevádzanie docenta Teodora Steinberga a Huga Elsnera

Still v týchto rokoch nielen sám vodieval, ale stačil sa ešte postarať i o nastupujúcu generáciu horských vodcov. Za sprievodcov na najvyšší tatranský končiar vycvičil i ďalších Novolesňanov – Samuela Horvaya a Martina Spitzkopfa. Ako sedemdesiatjedenročný vykonal na vtedajšie časy odvážny a chýrny prvovýstup na Prostredný hrot spolu s banskoštiavnickým lekárom Térym a riaditeľom Starého Smokovca Schwarzom. Na Lomnický štít vystúpil Still ako sprievodca turistov deväťdesiatdeväťkrát!

Za jeho zásluhy v oblasti školstva a za vynikajúce výsledky v ostatných oblastiach, ktorým sa venoval, teda aj za horské vodcovstvo vo Vysokých Tatrách, bol ocenený aj z najvyšších miest. Pri príležitosti osláv jeho päťdesiatročného pôsobenia v učiteľských službách mu v roku 1882 rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. udelil Strieborný kríž za celoživotné zásluhy.

Zomrel vo veku 85 rokov v Novej Lesnej. Na poslednej ceste ho prišli ako známu osobnosť odprevadiť okrem blízkych príbuzných i všetci obyvatelia dediny, mnohí učitelia, katolícki i evanjelickí kňazi z bližšieho i ďalšieho okolia a mnoho iných známych ľudí podtatranského kraja, píše sa v dobových periodikách.

Pochovali ho na čestnom mieste, v prostriedku novolesnianskeho cintorína pri hlavnom kríži, kde dodnes odpočíva spolu so svojou manželkou.

V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci, odhalená pamätná doska a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná Memoriál Jána Stilla.

(Spracované podľa archívnych dokumentov a literatúry o Vysokých Tatrách)
Mgr.Iveta Kontríková, PhD.

Tags:



Hlasujte proti tomuto článkuHlasujte za tento článok (Zatiaľ žiadne hodnotenie)
Loading...Loading...

Komentovanie článku nie je možné.

Vyhľadávanie

Krátke oznamy

Oznam Obecného úradu
Obecný úrad v Novej Lesnej oznamuje občanom, že vývoz komunálneho odpadu sa uskutoční vo štvrtok dňa 7. 5. 2015. Za pochopenie ďakujeme !


Modelársky krúžok
Modelársky krúžok pre deti vo veku od 6 do 15 rokov pod vedením Petra Piláta sa konať každý utorok v čase od 17.00 h do 19.00 h v priestoroch malej zasadačky na obecnom úrade v Novej Lesnej.
Telefónny kontakt na vedúceho krúžku: +421 (918) 390 664


upozornenie Voľný pohyb psov zakázaný! Na základe VZN č.2/2002 o podmienkach chovu a držania psov je zakázaný voľný pohyb psov na verejnom priestranstve. Žiadame majiteľov psov, aby zamedzili ich voľný pohyb po obci. Za porušenie zákazu môže obec uložiť pokutu na základe všeobecného predpisu o správnom konaní.

Asociácia horských sídiel
Naša obec je členom Asociácie horských sídiel

Anketa

SMS-info | Ktoré informácie vás najviac zaujímajú?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

Poruchy 24 hod

poruchové telefónne čísla VSE - 0800 123 332 SPP - 0850 111 727 PVPS - 052 7873 117 SOS - 112 v tiesni

Stravovanie

Stravovanie pre dôchodcov. Na tomto mieste si môžete prevziať aktuálny jedálny lístok tak ako nám bol doručený od poskytovateľa stravovania. Jedálny lístok na 20. týždeň 2015

Organizácie

Partneri obce

reklama Podtatranské noviny 170x60

Podtatranské noviny - mediálny partner obce.
Nová Lesná na stránkach Podtatranských novín.