Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov

Otvorenie Parku horských vodocv a záchranárov Viac »

Novolesnianske kultúrne leto 2017

Novolesnianske kultúrne leto 2017

Aj v tomto roku pripravujú zástupcovia našej obce s množstvom dobrovoľníkov a nadšencov pestrú paletu akcií počas Novolesnianskeho kultúrneho leta v obci Nová Lesná. Tu je nasledovný zoznam akcií s časovým harmonogramom... Viac »

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Kiska.

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Kiska.

Trasa “Cez Slovensko na bicykli” prechádzala aj cez našu obec. Navštívil nás prezident Andrej Kiska. Viac »

Mapový portál našej obce

Mapový portál našej obce

Vážení občania, dávame Vám do pozornosti nový mapový portál našej obce. Tu môžete získať informácie o vlastníckych vzťahoch, vyhľadať listy vlastníctva, prípadne služby v obci. Viac »

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky

Nová Lesná v relácii RTVS - Cyklopotulky Viac »

 

Odhalenie pamätnej tabule Jánovi Stillovi a G. K. Zechenterovi Laskomerskému v Lendaku

V nedeľu 31. augusta 2014 bola po sv. omši v lendackom rímskokatolíckom kostole slávnostne posvätená pamätná tabuľa osadená na priečelie fary. Pripomína dve významné osobnosti 19. storočia – Jána Stilla ml. a Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomeského, ktorých spájalo priateľstvo.
Ján Still ml. – syn Jána Stilla st., učiteľa z Novej Lesnej, prvého známeho človeka, ktorý vystúpil už v roku 1834 na Gerlach – pôsobil v rokoch 1861-1873 ako kňaz v Lendaku. Lendačania ho nazývali aj zázračný lekár, pretože v čase cholerovej epidémie v roku 1873 obetavo pomáhal chorým. Mnohí miestni v strachu pred nákazou a smrťou opúšťali svojich chorých príbuzných a utekali do hôr, aby sa zachránili. Ján Still ostal, staral sa o nich, až sa tiež nakazil. Zomrel 1. septembra 1873 a spolu s ostatnými obeťami tejto epidémie je pochovaný na dodnes zachovanom tzv. cholerovom cintoríne, ktorý vtedy z hygienických dôvodov zriadili mimo obce. 31. augusta 2014 bola zaňho odslúžená sv. omša v kostolíku v Tatranskej Kotline.

pamatna-tabula-stillovi

Ján Still ml. sa priatelil s významným slovenským spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom Laskomerským, ktorý mal manželku z Krížovej Vsi. Podtatranský región teda navštevoval a býval hosťom aj na lendackej fare. S Jánom Stillom ml. uskutočnili túru na Zelené pleso, ktorú Zechenter opísal v cestopisnej črte Výlet do Tatier. Zmieňuje sa v nej aj o svojom pobyte na lendackej fare:

Mne je Lendak v osobných pomeroch príjemný ako sídlo priateľa farára J. Stilla, ktorý nás, ako sa rozumie, vďačne, po priateľsky prial… Na druhý deň (13. augusta) po piatej hodine raňajšej dali sme sa v sprievode vodiča pána farárovej príležitosti do cesty.

O pomeroch na lendackej fare a tiež o pohostinnosti a dobrosrdečnej povahe Jána Stilla ml. svedčia i nasledujúce riadky:

A výlet bol dokončený. Ale horký váš výlet, ledvaže sme sa nazad vliekli, nieto že by sme boli leteli. Unavení so psou hanbou sme sa vrátili do Lendaku. A tu sme dokazovali, čo lačný žalúdok zviesť, to jest voviesť môže. Divý austrálsky žralok, ba ten mytologický žralok Minotaurus, či ako sa volal, bol fušer proti nám. Pán Boh má vraj rozličných kostošov – áno, ale nech ich veru mal aj pán farár lendacký. Hm! Jedli sme tak, akoby nám žalúdky padli do päty, dokonale sme vyprázdnili hniezdo pražených kureniec a možno sme zjedli aj kvočku k tomu. Tak veru… Rozlúčili sme sa ešte toho večera s dobrým priateľom – pánom farárom a so smutným srdcom, ale plným žalúdkom sme sa vrátili domov.

Pamätnú tabuľu pri príležitosti 190. výročia narodenia G. K. Zechentera-Laskomerského a 186. výročia narodenia Jána Stilla ml. posvätil lendacký farár Mario Anton Hrtus. Na slávnosti sa okrem iných zúčastnil aj doc. PhDr. Ivan Chalupecký, Mgr. Milan Choma a starosta Lendaku Pavel Hudaček.

G. K. Zechenter-Laskomerský bol významný činiteľ národného emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie 1848–1849, spoluzakladateľ a člen výboru Matice slovenskej, stúpenec česko-slovenskej vzájomnosti. Osobitný význam pre kultúrne a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou. Je autorom krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života zachytáva udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí 30. – 80. rokov 19. storočia. Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskym odborom. Zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači.
Zechenterovi predkovia sa venovali zvonolejárstvu. Je veľmi zaujímavé, že jeden z lendackých zvonov s vročením 1763 zo Zechenterovskej dielne sa dostal do Lendaku takmer o 100 rokov skôr, ako tu začal chodievať Zechenter-Laskomerský. Avšak kuriózna je i skutočnosť, že tento zvon sa neskôr dostal na šrotovisko, kde ho náhodou objavil súčasný lendacký pán farár Anton Mario Hrtus. Dal ho opraviť a dnes slúži ako umieráčik.

Ak dnes súčasník navštívi podtatranskú obec Lendak v nedeľu dopoludnia, môže sa pri troche fantázie ponoriť do obdobia, keď sa tu stretol Still so Zechenterom. Aj dnes tu ešte na nedeľnú omšu chodievajú obyvatelia v tradičných krojoch – ženy, muži, mládež i deti. Možno presne v takých, ako za čias Stilla a Zechentera. Je úžasné, v tomto komerčnom čase si títo ľudia stále ctia tradície a sú hrdí na dedičstvo svojich predkov. Dokonca sa na cholerovom cintoríne zachoval aj hrob Jána Stilla, na ktorom rastie košatý jaseň. Vraj ho tam v roku 1873 zasadil jeho priateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.

Iveta Kontríková
(Foto Ivan Bohuš ml.)

Pridaj komentár