Rímskokatolícky kostol Zvestovania Pána

Spiš je vari najbohatším krajom na umelecké pamiatky minulosti na Slovensku a v podtatranskej obci Nová Lesná ich je tiež niekoľko. Najstaršou je rímskokatolícky kostol Zvestovania Pána, vystavaný v polovici 13. storočia pôvodne v gotickom slohu. Patrí k mnohým kostolom, ktoré sa v tomto čase na Spiši stavali. Spoločne svedčia o postupnom prenikaní klasickej a poklasickej gotiky. Svojím architektonickým charakterom patria do cisteriánsko-burgundskej gotiky, v tom čase široko rozvetvenej po celej strednej Európe. Všetky spišské kostoly z tohto obdobia, či už ide o kostoly zemepánskych, kopijníckych alebo nemeckých kolonizačných dedín, majú rovnakú dispozíciu: pozdĺžnu loď s drevenou povalou, štvorcové presbytérium zaklenuté krížovou klenbou s rebrami vyrastajúcimi z nábežných štítkov a z hranolovej veže na západnej strane a emporou na 1. poschodí. Dispozícia a tektonika sú už gotické, ale na vežiach sa ešte objavujú románske združené okienka a v južnom obvodovom múre lode románsky portál s prutmi v pravouhlých ústupkoch ostenia. Postupom času, už od sedemdesiatych rokov 13. storočia, zrejme po príchode ďalšej generácie staviteľov, románske prvky pomaly uvoľňujú miesto prvkom gotickým.

Do skupiny najstarších kostolov tohoto typu patrí napríklad pôvodne románsky kostol sv. Margity v Mlynici, prestavaný v gotickom slohu, jeden najvzácnejších podtatranských kostolov s oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Z kostolov postavených koncom 13. a na začiatku 14. storočia treba spomenúť napríklad gotický kostol sv. Ondreja vo Veľkom Slavkove. Dá sa predpokladať, že približne v rovnakom čase bol postavený aj novolesniansky kostol. Siluetou kostolíka získala dedina výraznú architektonickú dominantu.

(foto: Tomáš Bujna)

Novolesniansky kostol bol v roku 1815 prestavaný v klasicistickom slohu a v 20. storočí prešiel novšími stavebnými úpravami. Stavba kostola je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, s pristavanou sakristiou a predstavanou vežou zakončenou cibuľou. Presbytérium je zaklenuté českou plackou, sakristia je zaklenutá lomenou valenou klenbou. Loď má rovný strop s dreveným podhľadom.

Na pravom bočnom oltári sa nachádza neskorobaroková voľná plastika – polychrómovaná drevorezba Vzkriesený Kristus z konca 18. storočia zobrazujúca stojacu postavu Krista.

Pri vchode do sakristie je v železnom obdĺžnikovom ráme s motívmi z pásikového železa umiestnený barokový liatinový zvonček z 18. storočia Renesančná krstiteľnica je zhotovená z kameňa, má okrúhly podstavec, štvorbokú nohu a okrúhlu kupu.

Organ – pozitív patrí k najmenším na Spiši. Jeho autor je zatiaľ neznámy. Tento typ pozitívov s plochým prospektom pozostávajúcim z troch píšťalových polí s počtom registrov 4 – 6 sa staval približne v 2. polovici 18. storočia. Nástroj sa pôvodne nachádzal v rímskokatolíckom kostole v Markušovciach, odkiaľ ho v roku 1877 do Novej Lesnej premiestnil stolár z Ľubice Friedrich Emerici, príležitostne sa venujúc aj organárstvu. Pozitív bol v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v nehrateľnom stave, v roku 1981 ho reštaurovala firma Organa z Kutnej Hory. Pri oprave nebol pravdepodobne pôvodný stav obnovený do detailu, pretože v slovenskom barokovom organárstve register v jednostopovej polohe takmer vždy repetuje, obvykle na tóne c. Veľmi častá je aj repetícia kvinty 1 1/3΄. Nástroj má mechanickú bodcovú hraciu traktúru a zásuvkovú vzdušnicu. Kovové (nie pôvodné) registrové páčky na preklápanie sa nachádzajú po stranách manuálovej klaviatúry. Rozsah klaviatúry je C – c΄΄΄ s krátkou spodnou oktávou, teda 45 klávesov. Klávesy majú menšie rozmery oproti súčasnému štandardu.

Hoci je to malý kostolík, pojme okolo 150 ľudí, pre dobrú akustiku a relatívne dobrý stav organu, je vhodný i na organizovanie koncertov. V letnej sezóne si domáci i zahraniční turisti určite nenechajú ujsť príležitosť precítiť tóny hudby a premýšľať pri tom možno práve o minulosti kostola i obce. Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v Novej Lesnej boli od vzniku obce úzko späté s Veľkým Slavkovom. Veľkoslavkovskí farári tu prichádzali sláviť bohoslužby každú druhú nedeľu. Katolíkom slúžil približne do roku 1545, kedy ho získali evanjelici. Služby božie pre protestantov sa tu konali do roku 1674. Odvtedy je chrám opäť katolícky.

Prvým novolesnianskym farárom sa stal Mgr. Pavol Zaťko v roku 2002, keď sa Nová Lesná stala samostatnou farnosťou. Odvtedy sa chátrajúci kostolík mení na skutočnú dominantu obce. Prešiel už vonkajšími úpravami, belostná fasáda by mala byť čoskoro dokoncená. Neestetické oplotenie zo sedemdesiatych rokov bolo odstránené a okolie kostola bude po dokončení rekonštrukčných prác dekorovať upravovaný trávnik. V lete sa začalo s vnútornou rekonštrukciou, ktorá zahŕňa podlahové kúrenie, nový chórus i nový mobiliár.

Okrem návštevy katolíckeho kostola stojí v Novej Lesnej za povšimnutie i evanjelický kostol, sýpka v centre obce, malá požiarna zbrojnica a budova obecného úradu, ktoré však ešte len čakajú na zveľadenie. K sakrálnym objektom pribudla minulý rok moderná Sinajská kaplnka v miestnej časti Malý Smokovec.

(Spracované podľa materiálov k pripravovanej monografii o obci Nová Lesná)
© Mgr. Iveta Kontríková, PhD.