Slnečné hodiny

Súradnice:
20°15΄10,3˝ východnej zemepisnej dĺžky
49°07΄23,1˝ severnej zemepisnej šírky
Nadmorská výška: 820,18 m.n.m /BpV/
podrobnejšie info o hodinách v našej obci

Slnečné hodiny sú jedným z najstaršie známych vedeckých prístrojov, používaných k meraniu času. Ich princíp je založený na pohybe tieňa vrhnutého ukazovateľom, počas slnečného dňa.
Základnou ideou týchto Slnečných hodín, bolo vytvorenie priestoru ponúkajúceho možnosť zamyslenia sa. Zamyslenia sa nad časom, sledovania jeho priebehu v súvislosti so zdanlivým pohybom Slnka na oblohe, a nad zamyslením sa samého nad sebou. Nad tým že čas je možné využiť, ale aj premárniť.
Návštevníkovi je tiež poskytnutá základná informácia k panoráme Vysokých Tatier.
Priestor Slnečných hodín je zložený z týchto prvkov:

• Slnečné hodiny
• Objekt panoramatickej orientácie
• Meditačné stolce

Slnečné hodiny

Tvarová koncepcia objektu slnečných hodín vychádza z pravidelného trojbokého ihlanu vysokého 2,3m, s dĺžkou základových hrán 7m a sklonom stien 49°. Sklon jeho stien, ktorý sa rovná zemepisnej šírke Malého Smokovca, bol determinovaný špecifickým riešením číselníkov na južnej stene. Protiľahlý vrchol vychádzajúceho ihlanu smeruje k severu. Na severozápadnej strane dva navzájom kolmé steny priestorového útvaru slnečných hodín, západné a severné, spolu s objektom panoramatickej orientácie, vymedzujú vnútorný mikropriestor slnečných hodín. V jeho dlažbe je vyznačený miestny poludník. Obkladový materiál tvorí svetlá jemnozrnná žula Rossabeta.
Objekt je unikátny tým že obsahuje viacnásobné slnečné hodiny. Na jeho severovýchodnej stene je uvedená sentencia :
„Nihil sine sole“ – Bez slnka nie sme ničím.

• Južné hodiny: Číselníkom sú hodinové a polhodinové čiary z pásky nerezovej ocele. Ukazovateľom času je gnomón – kulisa vytvorená tieňom žulovej dosky. Doska je kolmo osadená na južnú stenu. Hodiny sú vyznačené arabskými číslicami pre letný čas, rímskymi číslicami pre zbytok roka.
• Západné hodiny: Na zvislej trojuholníkovej stene orientovanej na západ je umiestnený číselník riešený pre letný čas (arabské číslice). Čas sa odčitáva prostredníctvom tieňa ukazovateľa ,opäť v tvare kulisy. Tá je zhotovená zo žulovej dosky osadenej pod ulom 49° čo je zemepisná šírka osady Malý Smokovec. Hodiny ukazujú čas iba popoludní. Latinský nápis : „Tempus aestivum“ – Čas letí.
• Poludňajšie hodiny: Ukazujú pravý miestny čas. Ukazovateľom je štrbina ležiaca v rovine miestneho poludníka, prechádzajúca južnou stenou. Stopa svetla slnečných paprskov prechádza touto štrbinou raz denne – v okamžik pravého miestneho poludnia a dopadá na čiaru miestneho poludníka vyznačenú v dlažbe. Okamžik pravého miestneho poludnia nastáva v okamžiku, keď je svetelná stopa na zemi prepustená štrbinou najširšia. Slnko je na svojej pomyslenej dennej dráhe najvyššie, svieti priamo z juhu a od tejto chvíle začína klesať.

Časové údaje miestne a pre stredoeurópsky poludník
Stredoeurópsky poludník 15° východnej zemepisnej dĺžky prechádzajúci približne okolo Prahy, je o 5°15΄10,3˝ západnejšie od stanovišťa hodín v Malom Smokovci. Južné a západné hodiny sú navrhnuté pre pravý slnečný čas stredoeurópskeho poludníka. Jednotlivé časové okamžiky (východ Slnka, pravé miestne poludnie, západ Slnka), nastávajú v Malom Smokovci o 21 minút skôr ako na stredoeurópskom poludníku.
Rozdielnosť dvoch časových údajov

• pravý miestny čas
• pravý čas pre stredoeurópsky poludník

je možné vysvetliť na konkrétnom časovom okamžiku. Použijeme okamžik pravého miestneho poludnia v Malom Smokovci. Je to okamžik kedy je Slnko na svojej pomyslenej dennej dráhe najvyššie a smeruje severojužným smerom. Vtedy paprsky prechádzajú zárezom v číselníku južných hodín a premietnu sa na zem. Svetelná stopa na čiare meridiánu pozorovateľa upozorní, že nastal tento okamžik. Tieň na južných hodinách je vtedy presne pod žulovou doskou – gnomónom.
Po uplynutí 21 minút, nastáva poludnie na stredoeurópskom poludníku. Vtedy na Južných hodinách tieň východnej hrany ukazovateľa leží na hodinovej čiare pre XII. hod. (13 hod. letného času). Vtedy už paprsky do štrbiny budú mieriť pod uhlom niekoľkých stupňov od západu a štrbinou neprejdú. Západné hodiny v tejto dobe ešte nasvietené nie sú.

Korekcie odčítaného časového údaja
Naše náramkové hodiny (v dobe keď neplatí letný čas) ukazujú stredoeurópsky čas. Pri porovnávaní údajov času Slnečných hodín s náramkovými hodinami dochádza k odchýlke, ktorá často vedie k názoru o nesprávnosti údajov Slnečných hodín. Rozdiel oboch časov však u presne zhotovených slnečných hodín vyplýva z odlišného stanovenia oboch typov času a v dôsledku platnosti fyzikálnych princípov.
V dôsledku nerovnomerného pohybu Zeme okolo Slnka, sklonu zemskej osi a ďalších prírodných zákonitostí, je zdanlivý pohyb Slnka po oblohe nerovnomerný a hodiny na Slnečných hodinách menia v priebehu roka svoju dĺžku. Rozdielnosť oboch časových údajov je najlepšie objasniť na jednoznačnom okamžiku, napr. pre pravé slnečné poludnie. Podľa tzv. časovej rovnice, okamžik slnečného poludnia v mieste stredoeurópskeho poludníka (15° v. z. d.) kolíše počas roka od časového znamenia napr. v rozhlase pre poludnie, až zhruba o ± 15 minút. Na stanovištiach ktoré sú na východ (západ) od stredoeurópskeho poludníka, nastávajú tieto okamžiky skôr (neskôr). Rozdiely vyplývajú z odlišných zemepisných dĺžok stanovíšť (umiestnenie na poludníkoch).
Rozdiel zemepisnej dĺžky 1° zodpovedá časovému rozdielu ± 4 minúty.
V období keď časové znamenie pre poludnie nastane skôr než na Slnečných hodinách, hovoríme že sa Slnečné hodiny omeškávajú. Keď naopak, časové znamenie pre poludnie nastáva neskôr, hovoríme že sa Slnečné hodiny predbiehajú.
Pokiaľ by hodiny na stanovišti Malý Smokovec ukazovali pravý miestny čas, potom by najväčšia časová odchýlka od stredoeurópskeho času bola 37 minút a 29 sekúnd a najmenšia 6 minút 45 sekúnd. Aby korekcia časového údaja bola ± 15 minút, boli Južné a Západné hodiny zhotovené pre čas stredoeurópskeho poludníka.
Pre prevod údaju odčítaného na Slnečných hodinách na SEČ je možné použiť korekciu podľa tohto grafu / časovej rovnice/ :

Časová odchýlka (E) v minutách (I.-XII. – kalendárne mesíace)

Na zvislej osi je uvedený časový rozdiel v minútach. Na vodorovnej osi sú znázornené jednotlivé mesiace v kalendárnom roku.
Štyrikrát do roka nie je nutné časové údaje Slnečných hodín korigovať. Obidva časové údaje sa vtedy zhodujú (15. 4., 14. 6., 31. 8., 24. 12.).
Kladné hodnoty (v obdobiach 15. 4. až 14. 6. a 31. 8. až 24. 12.) znamenajú že čas meraný Slnečnými hodinami predbieha rovnomerný čas našich hodiniek, záporné hodnoty (v obdobiach 14. 6. až 31. 8. a 24. 12. až 15. 4.) že sa údaj Slnečných hodín omeškáva. K extrémom dochádza 11. 2., 14. 5., 26. 7. a 3. 11.

Objekt panoramatickej orientácie

Na priestorovom útvare sú nerezovými šípkami vyznačené hlavné viditeľné vrcholy Vysokých Tatier. Ak sa postaví pozorovateľ pred pult zo strany Slnečných hodín, súčasne uvidí názov vrcholu , jeho nadmorskú výšku a príslušný štít v pozadí.

Meditačné stolce

Na ploche pred južným číselníkom Slnečných hodín, je v konfigurácií zodpovedajúcej časti kruhu, umiestnených dvanásť stolcov k usadnutiu. Ich počet symbolicky korešponduje s počtom hodín dňa, rovnako s počtom mesiacov v roku. Forma a poňatie stolcov zodpovedá ich určeniu k chvíľkovému usadnutiu, pri pozorovaní Slnečných hodín či ku krátkemu odpočinutiu alebo malej meditácií.

Iniciátorom myšlienky zhotovenia Slnečných hodín v Malom Smokovci bol v r.2005 spoluzakladateľ osady Malý Smokovec p. Milan Vdovjak. Po zhotovení projektovej dokumentácie v r.2006 autorov Ing. Miloš Nosek – gnómonické riešenie a Ing. arch. Jaromíra Šimoníková, CSc. – architektonický návrh, sa uskutočnila v r. 2008 verejná zbierka obyvateľov Malého Smokovca, za účelom získania finančných prostriedkov na stavbu Slnečných hodín. Prispela i samotná obec Nová Lesná a v r. 2008 bola výstavba zverená p. Petrovi Kuchárovi, ktorý ju v r.2009 ukončil a odovzdal. Poémou o čase prispel Yaro M.Kupčo.

Milan Vdovjak
Nová Lesná – Malý Smokovec
24.02.2011

Zaujímavé linky o slnečných hodinách:
http://slunecni-hodiny.webzdarma.cz/
http://www.slnecne-hodiny.szm.sk/
http://www.sundials.co.uk/indexcz.htm
http://www.muzeumhodin.info/?url=slunecni.htm
http://www.astrohk.cz/ashk/slunecni_hodiny/index.php
http://slunecnihodiny.wz.cz/index.htm