Stretnutie s poetkou Žofiou Vierou Fridrichovou
V utorok 24. júna 2014 sa v obecnej knižnici konalo autorské čítanie z poézie „čerstvo novolesnianskej“ autorky Žofie Viery Fridrichovej. Hŕstke poslucháčov rozprávala pani Fridrichová a svojej tvorbe, inšpiráciách, snoch i realite a svoje rozprávanie pretkávala svojimi úžasnými básňami.
Jej prvá básnická zbierka Konečne prvé slovenské básne vyšla v roku 2005 v pražskom vydavateľstve Zlatý střed. Cez poéziu autorky sa báseň navracia k človeku. Žriedlom jej básní je osobná skúsenosť, preto svoje básne hodností skôr ako poetické príbehy. Témou je Láska k Zemi, Láska k Človeku. Dve kvality, o ktorých sa málo hovorí. A predsa v mori vedomia zostali malé ostrovy, ktoré kdesi v hĺbke dávajú o sebe počuť.
Druhá zbierka poézie, ktorú chystá, sa tematicky viaže k Tatrám a tatranskej prírode.
Žofia Viera Fridrichová prezentovala svoju poéziu na viacerých miestach na Slovensku a v Českej republike, napr. v Prahe (Divadlo Rubín, Dúm dětí a mládeže hlavního města Prahy), v Brne (Palác šlechtičen), v Havlíčkovom Brode, vo Zvolene (Zvolenský zámok, obchod Paravan, Dom kultúry ŽSR), v Spišskej Novej Vsi (Galéria umelcov Spiša), v Trenčíne (klub Lúč), v Martine (čajovňa Harmónia), v Bratislave (čajovňa Biela ľalia), v Hliníku nad Hronom, v Žiari nad Hronom, v Kremnici, v Janovej Lehote, v Trnavej Hore a v Banskej Štiavnici. Pravidelne vystupuje aj v kaviarni Jaroslava Michalka v Starom Smokovci. Najbližšie vystúpenie sa bude konať vo štvrtok 26. júna 2014 o 17.00 h v kaviarni Evita v Poprade.
Na vystúpeniach spolupracuje s českými a slovenskými umelcami, napríklad s Katarínou Hrčkovou, s Petrou Truxovou, s herečkou Divadiel pražských Ivanou Vondrovicovou, so Svetlanou Kálankovou, Bárou Svetlanou Stehlíkovou, Zuzanou Šimovou, Janou Lawrence Jones a s Martinom Tamásfim.
Vystúpenie v Novej Lesnej ozvláštnila hrou na drumbli a ústnej harmonike.
Bol to skvelý zážitok, keď divák – poslucháč v strede uponáhľaného sveta a dňa plného komercie zrazu precíti tento svet celkom inými zmyslami a zistí, že tie pravé hodnoty sú niekde celkom inde, nie ako nám to diktuje doba. Otvorí sa mu duša a naplní sa niečím krásnym, čistým a dobrým. Tak som aspoň vnímala poéziu Žofie Viery Fridrichovej ja.
Iveta Kontríková