Nová kniha básní bola uvedená do života v Novej Lesnej

Medzi novinkami na knižnom trhu sa objavila aj básnická zbierka Novolesňana Stana Javorského. Hoci momentálne pod Tatrami nežije, do hôr ho to ťahá stále – aj na papieri.

Nová kniha Iba vrchy vedú Novolesňana Stana Javorského: Snímka: dielne NZW

Kniha Iba vrchy vedú obsahuje mnoho básní  aj o Tatrách. Prečo práve poézia – ako a kedy ste sa k nej dostali?

» Moje prvé literárne pokusy vznikali už pomere dávno, počas stredoškolských štúdií, t. j. približne pred pätnástimi rokmi. Sprvoti ako zápisky, krátke úvahy či zamyslenia mladého človeka, prepracované na myšlienkovo i tematicky ohraničené celky. Tie sa časom prehlbovali a napĺňali onen pomyselný umelecký šuplík. Logickým vyvrcholením bola túžba podeliť sa o ne s okolím, a tak vznikla básnická prvotina Čakanie na nič.

Bola cesta k tejto prvej knihe komplikovaná?

» Rozhodnutie vydať prvotinu – Čakanie na nič, bolo pomerne náhle. Túžba podeliť sa o pohľad, myšlienky a zamyslenia mladého človeka bola v onom čase natoľko silná, že prevalcovala akékoľvek formálne či administratívne prekážky. Ale také už prvotiny bývajú – tak trochu na hrane, rebelantské, plné náboja, iskier a dynamiky im vlastnej, neisté a istým spôsobom nevyzreté. Práve v tom vnímam ich najväčšiu hodnotu a zmysel, mnoho ráz zatieňujúce i obsahové a formálne nedostatky.

Na základe čoho ste vyberali konkrétne básne do druhej zbierky Iba vrchy vedú?

» Básnická zbierka Iba vrchy vedú myšlienkovo i pocitovo inklinuje k prostrediu, ktoré spôsobom mne vlastným, milujem – Tatry. Zaradené básne sú späté práve s onou pulzujúcou atmosférou hôr a spoločne vytvárajú celistvý obraz úseku života ta hore. Je to ako film, premietajúci osudy ľudí, situácie, spomienky a pocity, zamrznuté v tatranskom čase. Bláznivo nezmeniteľné.

Básnik Stano Javorský. Snímka: archív autora

Knihu ste venovali Milanovi Frančekovi. Prečo práve jemu?

» Titul Iba vrchy vedú som sa rozhodol venovať priateľovi, horskému nosičovi Milanovi Frančekovi, ktorý v roku 2007 tragicky zahynul pri výškových prácach v Bratislave. S Milanom som mal dlhoročný priateľský vzťah, poznali sme sa nielen z prostredia Téryho chaty, kde sme nosili, no taktiež z čias nášho pôsobenia v popradskom skautskom oddiele, kde sme sa pred mnohými rokmi prvýkrát stretli. Milana si nesmierne vážim za jeho pozitívny prístup, húževnatosť, priateľskosť a ľudskosť. Mnohé zo samotných básní sa obsahovo dotýkajú mojich stále živých memoárov prežitého s Milanom i ostatnými priateľmi ta hore.  Azda i venovaním tejto knihy sa mi podarí prejaviť česť pamiatke Milanovi; i úctu jeho rodičom.

Spomenuli ste, že mnoho básní  je venovaných horám. Ako by ste opísali váš vzťah k nim?

» Hory sú čarodejnice, dávno opantali moje srdce. Náhle – natrvalo. Už len ich samotná existencia je pre mňa nesmierne príťažlivá. Zakaždým sa menia, prekvapujú nielen vizuálne, človeka svojou atmosférou pohltia. Intimitu tohto vzťahu dotvárajú ľudia ta hore, rovnako počarovaní ich krásou. Hory menia charakter človeka, hovorieva môj priateľ, nosič Jaro Forgáč. Preveria ťa a ak vytrváš, skrátka sa zamiluješ, aspoň tak nejako to je v mojom prípade.

Zrejme teda existuje viacero zážitkov, ktoré sa vám z hôr vryli do pamäte…

» Pravdaže. Radosť z vidma, hrdelný strach pod Jazernou stenou, usmiata Julka, smrť v sedle, Milanov odtrh v Hangu či zúfalého bechera za chatou… Obrazov je mnoho.

Ak by ste mali zhodnotiť štýl vašej vlastnej tvorby, čo by ste povedali?

» Literárne obrazy sa snažím čitateľovi sprostredkovať ako príbeh. Stimulovať jeho obrazotvornosť a jednoducho zamerať jeho pozornosť na ideu – náhlu, krátku, intenzívnu. Slovami priateľa, editora knihy Martin Tvrdého, štýl je nenásilný: „… od tvrdosti pravdy a pokorného prijatia životného údelu sa skláňa k mäkkosti artikulovania nevyhnutného“.

Čo je pre vás okrem hôr tou najväčšou inšpiráciou?

» Podnety pre písanie sa nesnažím vyhľadávať. Akosi prirodzene sa mi vpletú pod nohy. Myseľ, pamäť a predstavivosť spletú dohromady obraz, niekedy hmlistý, inokedy číry, jasný, plný rozporov. S ním ďalej pracujem, zväčša náhle, v celosti, bez kompromisu. Dôležité je pre mňa správne obraz uchopiť a vymodelovať čitateľovi príbeh. Príbeh zatlčený do srdca i do hlavy.

Nosičská
 
Vydretými rukami
pestovaná vôľa
obzri sa
za úsmevom
lavíny.
 
Z tiaže úsmev,
z bolesti pokora
v prašane stopu
zanechaj.
 
Bojíš sa?
Aj Ježiš sa bál,
že ho nepochopia.
Hory menia
charakter človeka.

Knihu Iba vrchy vedú si môžete zakúpiť v kníhkupectve Christiania v Poprade, v redakcii Podtatranských novín na Karpatskej 15 v Poprade (bývalý Naftoprojekt) alebo online na ibavrchyvedu.nzw.sk.

Mária Mlaková

článok bol publikovaný v Podtatranských novinách č. 27