Lampiónový sprievod (aktualizované)

Obec Nová Lesná Vás pozýva na Lampiónový sprievod zajtra 24. júna 2020 o 19,00 hod. v centre obce.

aktualizované
V stredu 24.06.2020 si Obec Nová Lesná Lampiónovým sprievodom pripomenula významný termín z hľadiska dávnych obyčají, pre ktoré sa začali používať názvy svätojánske alebo jánske zvyky. Sprievodu sa zúčastnilo 42 detí. So svojimi rodičmi a rozžiarenými lampiónmi absolvovali sprievod v centre obce, ktorý si spríjemnili pesničkami.
Deň zasvätený svätému Jánovi pokladali naši predkovia za významný deň v roku, porovnateľný s takými dňami, za aký sa označovala napríklad Lucia.
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly- zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť v predvečer Jána Jánske ohne, vatry. Zakladali ich mladí na vyvýšenom mieste nad dedinou a zabávali sa pri nich skoro do samého rána. Bola to príležitosť na zábavu, počas ktorej preskakovali oheň. Verili, že ak mládenec s dievčaťom držiac sa za ruky spoločne preskočia vatru, do roka uzavrú manželstvo.
K zvykom viažúcim sa k letnému slnovratu patril predovšetkým oheň.
Jánske ohne majú tradíciu ešte v praslovienskej dobe. Očistný oheň mal pri tom zbaviť ľudí chorôb, bujarosť a mladosť mládencov a dievčat zasa mala posilniť okolité polia a lány, ktoré vraj vďaka vysokým jánskym ohňom priniesli neskôr vysokú úrodu.
Významnou zložkou Jánskych obyčajov bol zber liečivých bylín a pestovanie ľanu. Ľudia im pripisovali magickú moc a verili, že rastliny, ktoré kvitli na Jána, majú čarovný účinok. Najväčší mali mať údajne tie, ktoré boli nazbierané pred východom slnka. Tieto byliny sa zbierali obvykle od polnoci až do poludnia.
Na Jána sa nesadilo, neoralo a neokopávalo – nesmela sa narúšať zem. Boli to posledné dni, keď sa dospievajúca mládež mohla ešte zabaviť. Keď zakukala kukučka a ohlásila leto, nadišiel čas ťažkej fyzickej práce, ako sa vtedy vravievalo – čas nového chleba.
Niekde zvykli na deň svätého Jána chodiť k horským prameňom a nabrať vodu, ktorá údajne mala zaručenú liečivú moc a uskladnená až do Vianoc sa užívala ako medicína takmer na každú bolesť a chorobu.
Najväčšmi sa v ten deň činili mastičkári a zelinkárky. Mali čo robiť, aby do polnoci nazbierali zo všetkých zelín – zo skorocelu, bazy, myšieho chvostu, žihľavy, materinej dúšky. Na Jána zbierané byliny si babky bylinkárky sušili a odkladali oddelene od ostatných a používali ich vo zvlášť naliehavých prípadoch ako zaručený liek.

Jaroslava Šarišská