Talenty v obci

K tancu, ako takému a nejakému riadenému tréningu som sa dostala v 15-tich v amatérskej tanečnej skupine TREND Poprad, kde som získala svoj prvý titul vicemajstra sveta v Osnabrucku v roku 2009, mimochodom prihlásila ma tam mama, lebo som nič iné nerobila len tancovala. Neskôr som pokračovala v Bratislave v Bralene a Fredys Dance Group. Ďalej som sa tanečne vzdelávala na ZUŠ Podjavorinskej pod vedením výbornej pedagogičky Mgr.art. Heleny Žitňanovej, potom som dostala možnosť externe navštevovať hodiny klasického tanca na konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave pod vedením excelentnej pedagogičky klasického tanca Kláry Škodovej, pritom som študovala pedagogiku tanca pre Zuš na VŠMU v Bratislave a to všetko po skončení štúdia na FTVŠ, kde som vyštudovala odbor športové tance. Pomedzi to som už aktívne učila na Slovensku a Čechách. Založila som dnes už celosvetovo známe tanečné a produkčné zoskupenie Extravadansa.

Po Miliónovom tanci v roku 2016, najsledovanejšej reality show o tanci v TV JOJ som rok nato vycestovala do NEW YORKU, kde som 4 mesiace strávila v škole v slávnej časti Threater district na Brodway Dance Centre a pravidelne sa tam vraciam, aby som stále držala krok so svetom najlepších a tanečne sa vzdelávala.

O Amerike som ako tanečnica snívala roky a vedela som, že tam je tá úroveň neskutočne vysoká. Vedela som už 15-tich, že v Amerike sú tanečníci komplexní a vzdelávajú sa aktívne vo viacerých tanečných štýloch. V tú dobu na Slovensku neboli také možnosti a vedomosti. No ja som sa vzdelávala vo všetkom čo bolo dostupné. Jazz, klasický tanec, hip hop, step, latinsko americké tance, Limon, Graham, Horton. Začiatky v NY boli veľmi náročné, tréningy intenzívne a ja som videla, že mám čo ešte doháňať. Prvý mesiac som bola z profi tréningov frustrovaná a boli aj slzy. Navštevovala som poväčšine hip hop, streetjazz kde 90% tanečníkov boli černosi, došlo aj na lakte a slovné výmeny, lebo ako beloška s modrými očami som svietila. Neskôr sa moja výkonnosť rýchlo zvyšovala a ja som si na rýchle tempo učenia zvykla, v technike so excelovala. Po troch mesiacoch prišla exkluzívna pracovná ponuka, turné po Amerike v projekte Hip hop od začiatku po dnešok. Bohužiaľ som nedostala pracovné víza a to ma natoľko odradilo, že som odcestovala na Slovensko. Pobyt v USA mi dal všetko, čo som čakala a hľadala. Potvrdil mi, že keď chcete byť v USA dobrý, tak musíte makať 100 krát viac ako tu, dosiahla som tam uznanie väčšie ako doma na Slovensku. Keďže v škole kde som chodila mám už zázemie, tak sa tam rada vraciam pre inšpiráciu, dotyk s veľkých svetom tanca a kvalitný tréning s najlepšími. V marci tesne pred pandémiou som tam bola znova a tento raz už aj s mojim synom Jermainom, ktorý dostal ako jeden z mála výnimku navštevovať Brodway dance center, pretože berú deti od 14 rokov a Jermaine má len 10. Veľmi dobre sa uchytil a pracoval ako včelička, som na neho nesmierne hrdá. Dokonca mu zorganizovali rozlúčkový tréning. Budúci rok tam Jermaine strávi 3 mesiace intenzívneho tréningu, ale už Brickhouse dance studio NY kde pripravujú profesionálne deti v rôznych fundamentoch hip hopu. Veľmi sa tam chce vrátiť a tréningové prostredie mu tam zachutilo.

Keď sa narodil Jermaine, tak som neučila, akosi som zanevrela po zlých skúsenostiach z pedagogickej činnosti v Bratislave. Len som si tak veľmi tajne sama pre seba hovorila, že aké by to bolo úžasné keby som mohla stáť na pódiu raz so svojim synom a to bol maličký. To ešte nikto nevedel, že bude inklinovať k tancu. Vôbec som nepredpokladala ani v sebe neživila nádej, že bude tanečník. Roky prešli a dala som ho na latinsko-americké tance, ako 4 ročného. A tam to prišlo. Videla som jeho cit pre rytmus, presnosť, vášeň a kreativitu. Absolútne grandiózny. Samozrejme som videla aj to, že má v iných oblastiach deficit, ale to je u detí nepodstatné. No a tak som sa rozhodla, keď mal 6 rokov, po veľkom boji sama so sebou, urobiť malú skupinku detí, kde by sa Jermaine mohol kvalitne realizovať. Prvé dva roky sme spolu na tréningu veľmi bojovali. Až som musela pochopiť pár vecí, aby nám to spolu fungovalo a ja som ho neodradila, ale naopak motivovala. Posledný rok a pol je pre nás presne to, po čom asi túži každý rodič. Máme spoločnú záľubu a prácu, pri ktorej spoločne strávime more času.

Z Jermaina sa črtá výborný parťák, má pedagogické vlohy, cit pre detail a čo je hlavné je to tímový hráč. Chápe dôležitosť a zodpovednosť mojej práce. Za pár rokov bude veľmi dôležitý článok našej tanečnej skupiny. Nemôžem si viac v tejto dobe priať, len to aby ho to bavilo a robilo ho to potrebným a šťastným. Či bude, alebo nebude tanečník je pre mňa nepodstatné.

Vždy ma viac bavilo učiť a vytvárať choreografie, ako vystupovať a ešte viac na sebe individuálne pracovať. Učím viac, ako dvadsať rokov. Dnes viem, že moja práca je vždy niečo navyše, nie len tanec. Ako učiteľ – tréner musíte byť kamarát, autorita, psychológ, motivátor, rozhodca, rodič, terapeut, všetko v jednom a veľmi rozumne a citlivo s tým narábať. Ja robím moju prácu vždy v plnom nasadení. Pristupujem k deťom veľmi individuálne, preto u mňa môžete vidieť tancovať deti rôzneho veku a výkonnosti. Pre deti je to veľmi podstatné, pretože ich učím trpezlivosti a tolerancii. Mám na nich nároky presne podľa daností a učím ich to využívať. Zakríknutým deťom dodávam odvahu a majstrom sveta nastavujem zrkadlo. Je to krásna práca a deti, ktoré preklenú to ťažké obdobie dvoch rokov, kedy si musia zvyknúť na presný tréningový režim, dostávajú do života obrovskú devízu. Učia sa na sebe systematicky pracovať, učia sa spoznávať svoje limity, bojovať so svojimi slabosťami, rozvíjajú svoj kreatívny potenciál, učia sa veľa odborných vecí z metodiky tréningu a čo je hlavné majú jedno stále sociálne prostredie a zažívajú také emócie, ktoré bežne deti nezažívajú. Tanec je v tomto veľmi vzácny a špecifický. Som za to všetko vďačná.

Ďakujem starostovi obce Ing. Petrovi Hritzovi a zamestnancom obecného úradu, že nám v mnohom vychádzajú v ústrety. Aj vďaka vám si deti môžu plniť svoje sny, ktoré sa môžu stať skutočnosťou. Tak ako som to zažila aj ja, pretože dnes už svet veľkého tanca nie je tak ďaleko, ako kedysi. A všetko je možné. Chce to len, pracovať, nasledovať vzory, snívať a vydržať.

Dobrava